Green News

Prečo je EKO byť VEGE?

Pinterest LinkedIn Tumblr

Byť eko, rovnako ako jarný detox, je už celkom sprofanovaný pojem. Je to ale celkom škoda, pretože zamýšľať sa nad ekológiou a snažiť sa žiť udržateľným spôsobom by nemalo byť vecou aktuálneho módneho trendu, ale nevyhnutnej každodennej reality. Všetkým zarytým mäsožravcom sa toto asi nebude páčiť, ale pravda je taká, že vegetariánstvo a najmä vegánstvo je ten najúčinnejší spôsob, ako pomôcť planéte. A to ani nie z dôvodu samotného jedenia mäsa, ale hlavne z dôvodu, že od dôb chovania na malých farmách sme už dávno na míle ďaleko. V dôsledku neustále sa zvyšujúceho konzumu, našej neukojiteľnej a snáď nikde nekončiacej spotreby produktov živočíšnej výroby sa dostávame do začarovaného kruhu. Je pochopiteľné, že niekto len ťažko uverí tomu, že jeho rezeň na tanieri môže znamenať pohromu pre planétu a ani to tak nie je, ALE!

Možno jeden údaj stačí na to, aby sa minimálne zamyslel každý, kto nekompromisne obhajuje neobmedzenú konzumáciu mäsa a mliečnych výrobkov: v dnešnej dobe, kedy nás je na planéte už dávno viac ako sedem miliárd, v dnešnej dobe, kedy sú stále miesta na svete, kde ľudia umierajú od hladu, sú až dve tretiny celkovej produkcie kukurice a niektorých iných obilnín pestované a spotrebované len na to, aby slúžili ako potrava pre dobytok, ktorý chováme na mäso. Keď si celý tento fakt rozoberieme na drobné, negatívny ekologický dopad konzumácie mäsa je obrovský. Vegánska diéta má omnoho pozitívnejší vplyv na planétu než obmedzenie lietania či jazdenie na elektrickom aute! Ekologických problémov, ktoré so živočíšnou výrobou súvisia, je viacero. O každom z ich by sa dalo hovoriť podrobnejšie.

Pôda

Bez konzumácie mäsa a mliečnych výrobkov by sa celosvetové využitie poľnohospodárskej pôdy mohlo zredukovať o viac než 75 %. Strata divokej prírody kvôli poľnohospodárstvu je tiež najväčším dôvodom terajšieho masového vyhnutia voľne žijúcich živočíchov. Poľnohospodárstvo spôsobuje 80 % odlesňovania pôdy či už na pasienky, alebo pestovanie plodín a krmiva.

Voda

Živočíšna výroba je kľúčovým hráčom v celosvetovej spotrebe vody. Až tretina vody, spotrebovanej v poľnohospodárstve, sa využije na živočíšnu výrobu. Okrem spotreby vody na pestovanie krmiva je veľkým problémom znečistenie zložkami a fosforom z umelých hnojív, antibiotikami, hormónmi či ťažkými kovmi. Na tonu produktu majú živočíšne potraviny všeobecne väčšiu vodnú stopu ako tie rastlinné. Ak si chcete predstaviť, čo to asi znamená v praxi, jedným nezjedeným burgrom (150 g) ušetríte toľko vody, ktorá by stačila na približne dvadsať osemminútových spŕch.

Vzduch

K najväčšiemu vzniku skleníkových plynov prispieva chov hovädzieho dobytka na mäso a mlieko, kôrovcov, teliat a baranov, ošípaných, hydiny a rýb. Na druhej strane najmenej ich vzniká pri pestovaní strukovín a orechov. V podstate ďalším silným a veľmi jednoduchým argumentom, ktorý by mohol viesť k zamysleniu, je: živočíšna výroba v EÚ má na svedomí vznik viac emisií ako celá doprava. Polovicu z nich tvoria takzvané priame emisie v podobe metánu a oxidu dusného, ktoré vznikajú najmä ako výsledok zažívania hospodárskych zvierat. Zvyšok sú emisie, ktoré sa tvoria pri obrábaní pôdy, odlesňovaní, výrobe a preprave potravín a z potravinového odpadu. Povedané inak, prdy dobytka znečisťujú vzduch viac ako výfukové plyny áut.